Otvorený list Akademickému senátu UP

/JURAJ MACKO/

Vážené členky a vážení členovia akademického senátu UP

dovoľte mi začať krátkym príbehom:

„Keď prišli po komunistov, mlčal som, lebo som nebol komunistom.Keď prišli po sociálnych demokratov, mlčal som, lebo som nebol sociálnym demokratom. Keď prišli po odborárov, mlčal som, lebo som nebol odborárom. Potom prišli po mňa, zrazu nebolo nikoho, kto by sa ma zastal.

Autorom týchto slov je Martin Niemöller, luteránsky pastor, bojovník proti nacizmu. Tieto slová mi napadli, keď som sa dozvedel pre mňa úplne neuveriteľnú správu: Rektor dal výpoveď z pracovného pomeru dekanovi PřF. Tento príbeh má hneď dve dimenzie: ľudskú a akademickú

1. V ľudskej rovine výpoveď z pracovného pomeru zasahuje do integrity daného človeka a celej jeho rodiny. V živote aj v zákone sú chvíle, keď výpoveď dáva  zmysel, je rozumná, aj spravodlivá. Ale častokrát býva takáto výpoveď, aj keď možno nezákonná, používaná ako veľmi účinný psychický nátlak na človeka. Brutálny nátlak. Isteže sa dá brániť súdne, ale dlho sa to ťahá, toho človeka to stojí čas a nervy. Tú organizáciu to nestojí prakticky nič, nikoho sa to osobne nedotýka, právnik organizácie alebo jeho zástupca je jednoducho v práci a je to vždy nerovný boj. Aj keď jednotlivec súd nakoniec formálne vyhrá, ale po dvoch troch rokoch to už často býva nepodstatné. Človek je vnútorne zničený. 

2. V akademickej rovine je rektorova výpoveď dekanovi veľmi nebezpečným precedensom. Celý zmysel akademických slobôd a demokratického systému v rámci univerzity (voľby do senátu, voľby rektora, dekana, menovanie rektora, dekana…) je týmto narušený a spochybnený. Z tohto dôvodu to bola pre mňa úplne neuveriteľná správa, že sa niečo také vôbec stalo. A to bez ohľadu na to, či to je legálne: či už podľa zákonov, podľa univerzitných smerníc a podobne.          

Nevyznám sa detailne ani v pracovnom práve, ani v univerzitných smerniciach. Netuším, aká má byť Vaša účinná reakcia ako senátorov. Čo ale vidím pri pohľade zvonku je to, že sa tu deje Zlo s veľkým Z. Zlo na jednotlivcovi a jeho rodine, Zlo na celom princípe akademickej obce. Detaily problematiky CATRIN poznám len veľmi povrchne a možno len tuším kde je pravda. Je však evidentné, že táto výpoveď je účelová a s touto kauzou priamo súvisí. Ale môj názor na túto kauzu nie je dôležitý. Dôležitá je Vaša zodpovednosť. Už to nie je len nejaké nepodstatné rozhodnutie, či budú dvere na záchode zelené alebo fialové, či budú indexy papierové alebo elektronické, prípadne či bude na univerzitnom portáli font Arial alebo Times New Roman. Teraz rozhodujete o zasahovaní do integrity konkrétneho človeka a jeho rodiny, rozhodujete o zasahovaní do integrity základných akademických princípov. Môžete si formálne umyť ruky ako Pilát, ale morálna zodpovednosť za budúcnosť konkrétneho človeka a univerzitných princípov Vám zostane. Možno sa Vás to Zlo aktuálne priamo nedotýka. Bude tu silný precedens do budúcnosti – aj ľudský, aj akademický. Zlo tu existuje a existovať bude. Nie som naivný človek typu „Kéž jsou všechny bytosti šťastny“. Za existenciu zla však nenesú zodpovednosť len tí, ktorí ho robia, ale aj tí, ktorí sa proti nemu nepostavia. Je to možno len môj subjektívny pohľad, že sa tu deje zlo. A možno ani nie. Možno je celý tento list patetický. A možno ani nie. Zvážte to sami podľa svojho svedomia a konajte podľa možností, ktoré reálne máte. Keď sa dnes Vy osobne nepostavíte Zlu, môže (a bude) sa šíriť ďalej. S Vaším tichým súhlasom. Až jedného dňa si príde to Zlo aj pre Vás osobne…

Juraj Macko

externý lektor na Katedre Informatiky PřF UP

IT konzultant v súkromnom sektore